Som mačka

Som mačka. O chĺpok som unikla smrti na ulici a putovanie na ďaleký východ mi predĺžilo život.

Som mačka, obyčajná poulička, ktorá niekedy mala svoj domov, ale keď som vyrástla a nebola už milé mačiatko vyhodili ma na ulicu. Naučila som sa tam žiť, občas ma aj niekto nakŕmil. Až raz, keď som prišla k jedlu, zavrela sa za mnou klietka a dáka žena ma brala preč. To fakt naštve, mačka sa chce len v pokoji najesť a zrazu toto. Ocitla som sa u veterinára, kde ma prezerali, ukradli mi trochu mojej krvi, napriek mojim protestom. Zaspala som a keď som sa prebrala počula som, ako sa ľudia rozprávajú, všetkému som nerozumela, vraj som už kastrovaná, no žiaľ mi vyšiel pozitívny test na FeLv, tak ma nemôžu dať k ostatným, aby som ich nenakazila. Vzali ma niekam inam, zavreli do väčšej klietky. Aspoň tam bolo jedlo, to je fajn. Jedlo je vždy fajn a treba jesť kým je, kto vie, kedy zas bude ďalšie. Mám tu aj pelech a konečne ma nik neotravuje. Sledujem ako tá žena telefonuje, pýta sa či v Mačičkove je pre mňa miesto. Po pár dňoch, mi tá žena natešene hovorí, že mi skončila karanténa už sa pre mňa aj našiel prevoz. Celkom som sa tu udomácnila a zas ma vlečú niekam inam. Už ma to začína štvať. Nakladajú ma do auta a tam ma to natriasa dlhé hodiny.

Vykladajú ma z auta a nesú do domu. Konečne sa otvorili dvierka na mojej prepravke. Iná žena ma berie na ruky... Čo blázni, chce sa hneď maznať, ale veď sa ešte ani nepoznáme! Som mačacia dáma a moju priazeň si treba zaslúžiť, nie len tak šup na ruky a ja mam byť hneď celá preč? Tak to nie! Dáva ma pred textilný malý domček, vraj ak chcem mať súkromie, než sa rozkukám. To je dobrý nápad. A toto ešte lepší, dáva predo mňa misku s jedlom. Milujem jedlo!

Stále mi niečo rozpráva a pýta sa ma ako ma bude volať. Vraj aké meno by sa ti páčilo? Pre mňa za mňa volaj ma ako chceš, hlavne že dávaš jedlo.

Blížia sa ku mne iné mačky. Tvária sa síce priateľsky, ale pre istotu sa schovám a len opatrne budem vykukovať. A výstražne zasyčím, to fungovalo aj na ulici.

Prešlo niekoľko dní, zisťujem, že tu nie je zle. Je tu veľa mačiek, niektoré si ma nevšímajú, niektoré sa chcú kamarátiť, plno pelieškov, škrabadiel, domčekov, hračiek. Môžem chodiť aj von do záhrady, presnejšie do takej obrovskej klietky v záhrade, ktorú volajú voliéra. Mám tu lavičky, trávu, veľké konáre na škrabanie, muchy na lovenie a vôbec mne, ani ostatným mačkám nevadí, že nemôžeme behať po vonku mimo voliéry, vraj je to pre naše bezpečie.

Starajú sa o mňa dve ženy, sú to mama s dcérou. Zo začiatku som odolávala ich snahám o maznanie, robila som formu. No zistila som, že je to vlastne príjemná záležitosť, tak im občas spravím tú radosť a prídem sa sama pomaznať.

Sú dni, keď sa necítim dobre, nakoniec som chorá, tak to už býva pri chorobách, ale dosial sa to vždy zlepšilo. Niekedy musím ísť aj na veterinu, nič príjemné. Keď mi je zle, napchajú ma tabletami, alebo mi pichnú injekciu a mne sa uľaví. Sme tu tak na tom všetci mačací obyvatelia Mačičkova. To som zabudla spomenúť, tento náš nový domov sa volá Mačičkovo Dobrá. Je to dobrý domov a hovoria nám, že už odtiaľto nikam inde nepôjdeme. Len občas niekoho z nás napchajú do prepravky a zavlečú na veterinu, ale potom sa opäť vrátime sem a všetko je zas ako má byť. Nečaká ma dlhý život, ako zdravé mačičky, preto si užívam každý deň.

Moja ľudská opatrovateľka mi tu hovorí, že mám spomenúť ešte pár vecí, tak to poviem, aj keď to už nie sú moje myšlienky.

OZ Mačičkovo Dobrá, v obci Dobrá na východnom Slovensku sa stará o mačičky s FeLv (ľudovo mačacia leukémia). Keďže je to infekčná choroba, tieto mačičky nemôžu byt so zdravými, preto prichádzajú sem aj z iných organizácii, starajúcich sa o mačičky z celého Slovenka. FeLv je žiaľ neliečiteľná a smrteľná. Chorá mačička môže prežiť pár rokov, alebo mesiacov, či len týždňov. Záleží to od celkového stavu a imunity, ktorú sa snažíme mačičkám čo najviac zvyšovať výživovými doplnkami, liečivami a kvalitnou stravou. Mačičkovo Dobrá momentálne obýva vyše 50 mačičiek. Sme súkromný azyl, teda nepoberáme žiadne dotácie od štátu, či obce, nemáme ani žiadne veľké firmy ako sponzorov. Fungujeme len z darov ľudí a 2% z daní. Ak Vás príbeh zaujal, môžete nás sledovať na  Facebooku na STRÁNKE, alebo na PROFILE . Pravidelne tam pribúdajú fotky našich mačičiek, aj prosby o pomoc. Budeme vďační za každú pomoc, či jednorazovú, alebo pravidelnú, finančnú, materiálnu, darovanie 2% z dane. Ďakujeme.