Nechcem sa chváliť, ale postaviť cicám voliéru bol jeden z mojich najlepších nápadov. Cicušky ju naozaj milujú. Najradšej by v nej boli vo dne v noci. V lete sa vyhrievajú na slniečku, v zime skúmajú sneh. Dokonca aj keď prší aspoň tam nakuknú a rýchlo dnu.

Vždy je vo voliére aspoň pár mačičiek a priebežne sa striedajú.

Večer voliéru zatvárame, aby tam neboli bez dozoru. Voliéra je v noci prázdna, okno zatvorené.

To sa ale ani trochu nepáči cicuškám.

Každý večer spolu hráme hru „dostaň cice z voliéry.“ Niektoré dajú na láskyplné zavolanie, väčšina sa tvári, že nepočujú. Presne vo chvíli, kedy majú ísť dnu je toľko nových zaujímavých vôní vonku a toľko vecí tam treba preskúmať.

Táto akcia si vyžaduje dvoch ľudí. Jeden stojí pri okne, aby sa už cice nevracali do voliéry, druhý ide von a zaháňa ich.

Mám aj pomocníka Bobyho, ktorý s očividnou radosťou vybehne von so mnou a šteká, s úmyslom zahnať cice z voliéry dnu, na čo mu cice z vysoka kašlú, zato moje uši trpia.

Väčšina mačičiek je už vnútri, niektoré tento proces poznajúc samé vojdú dnu, niektoré až po pobúchaní po pletive.

Vždy sa však nájdu tvrdohlavci, na ktorých nič neplatí. Chcem, nechcem musím vojsť do voliéry a posledné cice manuálne povkladať do okna.

Ráno netrpezlivo prešľapujú pri okne a hovoria mi „Tak už otvooooor“.

V momente ako okno do voliéry otvorím nahrnú sa tam, akoby tam cez noc napadali pečené kurčatá. Podľa počasia buď sa vyhrievajú na slniečku, alebo len skontrolujú, či je všetko tak, ako to večer nechali a vrátia sa dnu. Veľmi radi ležia na drevenom veľkom mostíku, ktorý spája okno s voliérou. Niekedy je tento mostík tak obsadený, že ďalšie cice majú problém prejsť.

Podľa toho kto robí na mostíku „štopeľ“ prechádzajúce cice buď naozaj len prejdú, alebo preletia mostíkom, za syčania štopľujúcej cice. Po ceste pozhadzujú zo stola, čo sa dá, zo mňa si spravia odrážadlo, nevynechajúc pazúriky, však aby sa im nešmýkalo.

Super je, ak je vonku popršané a tráva ešte nie je dosť vyrastená.

Taký jarný dáždik spraví z voliéry miestami bahnisko, čo cicám vôbec neprekáža a my máme krásne vyzdobenú bielu parapetnú dosku vzorom mačacích labiek.

Samozrejme nekonči to pri parapete, obsiahne to kreslo, stôl, cez ktorý prejdú, dlážka… atď. Ak náhodou ešte prší, nie veľmi silno, je pre naše cice očividne velikánska zábava behať do voliéry a vzápätí naspäť.

V takýchto prípadoch by som ocenila na parapete stierače, ako v aute.