Sedím pri počítači a som plne zaujatá …prácou. O.K. tak nie prácou, priznávam, sledujem na nete video s mačičkami. Ale práca znela lepšie. Zrazu sa za mnou niečo rúti neuveriteľnou rýchlosťou.

Mamina okolo mňa preletí do svojej izby, zaplesne za sebou dvere a len spoza nich na mňa zúfalo kričí: „Basty má myyyš!“

Nijak ma to neprekvapilo, napriek domu plnému mačiek, v špajzy sa občas myš vyskytne a Bastynka ju s radosťou uloví. Ak sa mi podarí ukradnem jej ju vypustím na záhradu. Veď aj myška chce žiť.

Hľadám teda Basty, schováva sa pod kreslom a vrčí. Ani to nie je nič neobvyklé, keď má zaujímavý úlovok, preventívne vrčí, aby jej ho ostatné cice neukradli. Samozrejme niekoľko ďalších mačičiek postáva okolo a trpezlivo čaká, kedy Bastynka stratí ostražitosť, aby jej úlovok mohli šlohnúť.

Vlisujem sa pod kreslo, aby som jej myš vzala, ak sa ešte dá vypustila von, ak už je neskoro, aspoň odstránila.

Basty na mňa pozerá a rozmýšľa, kade by ušla, aby som jej vzácny úlovok neukradla. Už to pozná, vie, že syčanie na mňa nezaberá.

Rýchlym pohybom chňapnem cicu a chystám sa jej zobrať myšku…

Keď zbadám, čo má Basty v papuľke, chytím záchvat smiechu, že nedokážem ani mamine povedať, čo som objavila.

Sedím na zemi, pred kreslom, rehocem sa, Basty na mňa nechápavo pozerá. Vlastne všetky prítomné cice na mňa nechápavo pozerajú.

Áno Bastynka má myš, ale plyšovú, plnenú kocúrnikom.